Tráviaci systém
Autor Lucka
Jednoducho povedané – tráviaci trakt je rúra premenlivého priemeru, ktorá vedie z papule psa na jednom konci do análneho otvoru na druhom. Strava vchádza do papule a prechádza rúrou, kde prebieha proces trávenia, počas ktorého sa vstrebú všetky užitočné živiny. Zvyšok pes vylučuje.
Jazykom pes naberá tekutiny a oblizuje kúsky potravy, zatiaľ čo jeho zuby potravu chytajú, zdvíhajú a hryzú. Hltanie napomáhajú sliny, ktoré produkujú tri páry slinných žliaz, ktoré ústia v papuli. Z papule potrava a tekutiny pokračujú pažerákom do žalúdka. Tam kyseliny a enzými rozložia potravu na tráveninu (zmes čiastočne strávenej potravy a žalúdočných štiav), ktorá potom pokračuje do tenkého čreva, kde sa užitočné látky vstrebávajú do krvi. Pečeň pomáha pri tráviacom procese a zneškodňuje jedy. Z tenkého čreva, kde sa vstrebávajú hodnotné látky (tuky, cukry, minerály, vitamíny, bielkoviny a škroby), postupuje zvyšok do hrubého čreva, kde sa odstránia nadbytočné tekutiny (cez obličky a močový mechúr) a vo forme moču vytečú penisom psov a vulvou sučiek. Zostávajúca časť obsahu čriev pokračuje do konečníka a análnym otvorom von z tela vo forme výkalov.
Viete, že…?
Pes je najmä vďaka silnej koncentrácii kyseliny chlorovodíkovej v tráviacom trakte schopný veľmi účinne rozkladať, tráviť potravu.
Funkcia jednotlivých orgánov tráviaceho systému psa
Ústna dutina (Cavum oris) – Prebiehajú v nej mechanické, biochemické a imunologické deje. Do dutiny vyúsťujú slinné žľazy.
Hltan (Pharynx) – Križovatka dýchacích a tráviacich ciest.
Pažerák (Esophagus) – Transport potravy do žalúdka.
Žalúdok (Gaster) – Zhromažďuje potravu, premiešava ju s vylučovanou žalúdočnou šťavou, natravuje chýmus a pomocou peristatických vĺn ho presúva do dvanástnika. Biochemické procesy prebiehajú pri nízkom pH.
Tenké črevo (Intestinum tenue) – V dvanástniku sa predovšetkým neutralizuje kyslosť žalúdočného chýmu. Začínajú sa realizovať vlastnosti žlče, doplnené účinkami pankreasu.
Hrubé črevo (Intestinum crassum) – Sliznica tvorí mucín, ktorý ju chráni, tvorí tmel pre fekálne látky, z ktorých vzniká trus. Kraniálna časť čreva slúži na resorpciu, kaudálna časť na uskladňovanie odpadových látok.
Funkcia pečene
- Regulácia metabolizmu uhľohydrátov, lipidov a bielkovín
- Zásobáreň glykogénu
- Glykogenéza, glykogenolýza, glykoneogenéza
- Regulácia hladiny cholesterolu v krvi
- Centrálny orgán látkovej premeny (metabolizmu) bielkovín
- Zásobáreň vitamínov A, D, B12, mikroelementov (železo, meď)
- Odbúravanie hormónov a ich metabolizmus
- Detoxikácia škodlivých látok a liečiv
- Účasť na vylučovaní endogénnych metabolitov (bilirubín)
- Tvorba žlče
Priberanie šteniat v pomere k hmotnosti v dospelosti
| Vek šteňaťa v mesiacoch | % hmotnosti v dospelosti |
| 1 | 10 |
| 2 | 20 |
| 3 | 33 |
| 4 | 50 |
| 5 | 67 |
| 6 | 83 |
| 7 | 96 |
| 10 | 100 |
Interné choroby
Etiológia: Zápalové zmeny v ústnej dutine, spôsobené rôznymi etiologickými príčinami. Klinické príznaky: Začervenanie, hyperémia slizníc, lokálne zmeny v ústnej dutine, poruchy pri prijímaní potravy. Diagnostika: Vyšetrenie ústnej dutiny. Terapia: Odstrániť príčinu, antibiotiká.
Etiológia: Neznáma. Klinické príznaky: Karfiolovité, nádorovité útvary v dutine ústnej na gingívach, rôznej veľkosti a početnosti. Diagnostika: Vyšetrenie ústnej dutiny. Terapia: Chirurgické odstránenie.
Etiológia: Väčšinou spolu so stomatitídou , ostré zuby, cudzie teleso. Klinické príznaky: Hyperémia, bolestivosť, opuchy jazyka, pri leptospiróze pozorujeme hnedočervené sfarbenie jazyka. Diagnostika: Vyšetrenie ústnej dutiny. Terapia: Odstrániť príčinu, príp. extrakcia zuba, antibiotiká.
Etiológia: Mechanické vplyvy, infekcia, pri zápaloch iných jednotiek v ústnej dutine a prestup zápalu na slinné žľazy. Klinické príznaky: Upchaním vývodu slinnej žľazy nastáva hromadenie slín a vzniká retenčná cysta vývodných ciest slín. Diagnostika: Vyšetrenie ústnej dutiny. Terapia: Lokálne teplo, vylúčiť cudzie teleso, chirurgické odstránenie cysty.
Zápal hltana a mandlí (pharyngitis et tonsilitis)
Etiológia: Pri prechladnutí, požieranie snehu a podobné príčiny. Klinické príznaky: Akútna a chronická forma, horúčka, nechutenstvo, kašeľ, sťažené prehĺtanie, prekrvené mandle, zápach z úst v pokročilejšom štádiu, biely hlien, opuch a pod. Diagnostika: Vyšetrenie ústnej dutiny, RTG. Terapia: Výter hrdla a mandlí, teplo, pokoj, tekutá strava, antibiotiká.
Etiológia: Mechanické alebo fyzikálne poranenie pažerákovej sliznice, pri úpornom zvracaní, prechod zápalu z ústnej dutiny na pažerák, tumor. Klinické príznaky: Bolestivé prehĺtanie, salivácia, zvracanie, možná teplota pri vážnych stavoch. Diagnostika: Ezofagoskopia, RTG, kontrast. Terapia: Odstrániť príčinu, tekutá potrava, adstringenciá.
Etiológia: Diétne poruchy spojené s jednotvárnym kŕmením, veľké hlty, nestráviteľné zvyšky potravy. Klinické príznaky: Nechutenstvo, zvracanie, smäd, vo zvratkoch prítomný hlien, žlčové kyseliny, krv. Diagnostika: Hematologické vyšetrenie, RTG, gastroskopia, biopsia. Terapia: Hladová diéta, fluidná terapia, antibiotiká, analgetiká.
Zvracanie čerstvej krvi (haematemesis)
Etiológia: Krvácanie v žalúdku pri poraneniach sliznice žalúdka, pri leptospiróze, žalúdočné vredy. Klinické príznaky: Celkové bolestivé prejavy, zvracanie, prímesi krvi, nechutenstvo. Diagnostika: Gastroskopické vyšetrenie, RTG. Terapia: H2 – blokátory, antiemetiká, antibiotiká, diéta.
Etiológia: Podobné ako pri gastritíde. Klinické príznaky: Riedke zapáchajúce exkrementy, zrýchlená peristaltika, pri infekčných ochoreniach teplota. Diagnostika: Klinické príznaky, RTG. Terapia: Adstringenciá, antibiotiká, diéta.
Etiológia: Atónia čriev, poruchy peristaltiky, prekrmovanie kosťami, nedostatok pohybu. Klinické príznaky: Poruchy s defekáciou (napínanie na defekáciu bez defekácie), tvrdé výkaly a prerušované vyprázdňovanie. Diagnostika: Klinické príznaky, RTG. Terapia: Diéta, podanie preháňadiel, klyzma, enterotómia, manuálna evakuácia.
Etiológia: Zvýšená produkcia bilirubínu pri ťažkej hemolýze, vyskytuje sa pri autoimunohemolytických anémiách, po transfúzii krvi. Krvné parazity, intoxikácie, pri septikémii. Klinické príznaky: V krvi je zvýšený obsah nepriameho (nekonjugovaného) bilirubínu, nepriamy bilirubín nie je rozpustný vo vode, a preto neprechádza do moču. V moči zvýšený obsah urobilinogénu, ktorý sa tvorí v črevách z bilirubínu. Bilirubín sa vo zvýšenom množstve vylučuje do čreva, preto je trus tmavej farby. Diagnostika: Klinické príznaky, laboratórne vyšetrenie moču, sérologické vyšetrenie, biopsia pečene. Terapia: Pokoj, diéta, obmedziť bielkoviny a tuky, preferovať uhľovodíky.
Etiológia: Vzniká vplyvom poškodenia pečeňových buniek a v dôsledku toho narušením konjugácie bilirubínu a jeho odovzdávania do žlčových ciest. Klinické príznaky: Horúčka, zvracanie, anorexia, hnačka, bolestivé zväčšenie alebo zmenšenie pečene. Diagnostika: Klinické príznaky, laboratórne vyšetrenie moču, sérologické vyšetrenie, biopsia pečene. Terapia: Pokoj, diéta, obmedziť bielkoviny a tuky, preferovať uhľovodíky.
Etiológia: Moč pozitívny na bilirubín a negatívny na urobilinogén. Klinické príznaky: V krvi zvýšený obsah konjugovaného bilirubínu, aj cholesterol, trus je acholický – ma farbu ako svetlá hlina. Diagnostika: Klinické príznaky, laboratórne vyšetrenie moču, sérologické vyšetrenie, biopsia pečene. Terapia: Pokoj, diéta, obmedziť bielkoviny a tuky, preferovať uhľovodíky.
Etiológia: Jedy, ktoré narúšajú funkciu pečene alebo poškodzujú bunky pečene. Klinické príznaky: Podľa stupňa intoxikácie, vytvára sa ikterus, unaviteľnosť, anorexia, chudnutie a pod. Diagnostika: Často komplikovaná, anamnéza, inšpekcia okolia, laboratórne vyšetrenie, biopsia, pitva. Terapia: Odstránenie príčiny toxínov, špecifické antidota.
Etiológia: Nadmerné trvalé ukladanie tuku v pečeňových bunkách s ich následnou degeneráciou. Klinické príznaky: Okrem hepatomegálie nebývajú iné klinické príznaky pozorovateľné. Diagnostika: Vyšetrenie krvi, biopsia pečene, USG, RTG. Terapia: Diéta, podporná terapia.
Etiológia: Mechanické prekážky prietoku portálnej krvi (trombóza, parazity, tumor), zvyšovanie tlaku v zadnej dutej žile, čo bráni odtoku krvi, následne vzniká ascites. Zníženie pečeňového zásobovania krvou cez pečeňovú tepnu a žilu vrátnicu, čo vedie k hypoxii, k akútnej insuficiencii až k nekróze pečene. Klinické príznaky: Závisia od stupňa poškodenia. Diagnostika: Klinicky, USG, laboratórne vyšetrenie, EKG, laparotómia, biopsia, RTG. Terapia: Diéta chudobná na sodík a bohatá na draslík a sacharidy.
Etiológia: Primárne nádory sú hepatómy, cholangiokarcinómy, fibrómy, fibrosarkómy, hemangiómy, hemangiosarkómy. Klinické príznaky: Zväčšenie pečene, jej uzlovitý povrch, ikterus. Diagnostika: RTG, USG, biopsia. Terapia: Chirurgické odstránenie tumorov.
Infekčné choroby
Etiológia: Papovavirus. Spôsob prenosu: Preniknutie do epidermálnych buniek. Klinické príznaky: Výrastky svetlej farby, ktoré sa menia na karfiolovité papilómy na sliznici dutiny ústnej, vonkajšom okraji pyskov, mandliach a príklopke; salivácia, krvácanie, sekundárne infekcie. Patol.-anat. nález: Početné papilómy na sliznici ústnej dutiny. Diagnostika: Klinické príznaky a histologické vyšetrenie. Prevencia: Chirurgické odstraňovanie papilómov; autovakcína má minimálny efekt.
Etiológia: Actinomyces viscosus, A. odontolyticus, A. hordeovulneris. Spôsob prenosu: Cez kožu a sliznice (poranenia). Klinické príznaky: Tvrdé, nepohyblivé a nebolestivé opuchy na ďasnách a sliznici ústnej dutiny, zvýšená telesná teplota. Patol.-anat. nález: Aktinomykotické granulómy – drúzy. Diagnostika: Klinické príznaky, hematologické, bakteriologické a histologické vyšetrenie. Prevencia: Predchádzanie vzniku poranení sliznice dutiny ústnej a kože; vakcinácia sa nevykonáva.
Leptospiróza/stuttgartská choroba (týfus psov), Weilova choroba
Etiológia: L. interrogans, L. canicola (rezervár – pes), L. icterohaemorrhagiae (rezervár – potkan obyčajný). Spôsob prenosu: Cez kožu a sliznice, orálny, diaplacentárny. Zoonóza! Klinické príznaky: Urémia – erózie a ulcerácia sliznici dutiny ústnej a jazyka, výrazný zápach z úst, zvracanie, hemateméza, krvavá hnačka, bolestivá palpácia brucha, žltačka, ascites. Patol.-anat. nález: Erózie a ulcerácia sliznice ústnej dutiny, hemoragická až nekrotickoulcerózna gastroenteritída. Diagnostika: Klinický nález, detekcia a kvantifikácia protilátok (MAT), detekcia a identifikácia pôvodcu (bakteriologické vyšetrenie), azotémia. Prevencia: Hygiena kŕmenia, napájania a ustajnenia, deratizácia, vakcinácia.
Viac tu
Viac tu
Etiológia: Candida albicans. Spôsob prenosu: Cez poranenia, sliznice, rozšírenie procesu závisí od stavu imunity. Klinické príznaky: Biele povlaky v ústnej dutine u zvierat s oslabenou imunitou, nehojace sa, zapáchajúce vredy, sivobiely povlak s hyperemickými okrajmi. Patol.-anat. nález: Lézie v ústnej dutine. Diagnostika: Mykologický dôkaz pôvodcu, cytologické a histologické vyšetrenie. Prevencia: Prevencia imunosupresívnych stavov.
Etiológia: S. typhimurium, S. enteritidis, S. panama, S. infantis. Spôsob prenosu: Perorálny. Zoonóza! Klinické príznaky: Hnačky, bakteriémia, poruchy CNS, horúčka, abdominálna bolesť, dehydratácia, strata hmotnosti. Patol.-anat. nález: Difúzna katarálna až hemoragická enteritída v distálnej časti tenkého čreva, v slepom a hrubom čreve, prekrvenie mezenteriálnych lymfatických uzlín. Diagnostika: Izolácia a identifikácia pôvodcu. Prevencia: Asanačno-hygienické opatrenia.
Etiológia: Campylobacter jejuni. Spôsob prenosu: Perorálny. Zoonóza! Klinické príznaky: Zvracanie, anorexia, apatia, hnačka, zvlášť u oslabených jedincov. Patol.-anat. nález: Zväčšenie mezenteriálnych lymfatických uzlín, mierna enteritída. Diagnostika: Anamnéza, klinické príznaky, izolácia a identifikácia pôvodcu. Prevencia: Asanačno-hygienické opatrenia.
Etiológia: Yersinia pseudotuberculosis, Y. enterocolitica. Spôsob prenosu: Perorálny. Zoonóza! Klinické príznaky: Horúčka, apatia, zvracanie, hnačka, strata hmotnosti, žltačka. Patol.-anat. nález: Vychudnutosť, krvácaniny na žalúdku, črevách, nekrotizácie hrubého čreva, zväčšenie mezenteriálnych lymfatických uzlín. Diagnostika: Klinické príznaky, izolácia a identifikácia pôvodcu. Prevencia: Asanačno-hygienické opatrenia.
Etiológia: Psí parvovírus – Canine parvovirus (CPV). Spôsob prenosu: Orofekálny. Klinické príznaky: Krvavá hnačka, zvracanie, dehydratácia, brucho rozšírene plynom a tekutinou, horúčka, inapetencia, bolestivá abdominálna palpácia. Patol.-anat. nález: Hemoragická enteritída, prekrvené, dilatované črevo, tekutý až vločkovitý obsah žltohnedej až tmavočervenej farby, pseudomembrány, prekrvené mezenteriálne uzliny. Diagnostika: Anamnéza, klinické príznaky, hematologické vyšetrenie, dôkaz vírusu v truse. Prevencia: Vakcinácia.
Viac tu
Viac tu
Etiológia: Vírus psinky – Canine distemper (CDV). Spôsob prenosu: Aerogénny. Klinické príznaky: Zvracanie, hnačka. Patol.-anat. nález: Infekcia šteniat v období výmeny mliečneho chrupu – hypoplázia skloviny, enteritída, dehydratácia. Diagnostika: Anamnéza, klinické príznaky, hematologické vyšetrenie, dôkaz vírusu. Prevencia: Vakcinácia.
Viac tu
Viac tu
Etiológia: Psí koronavírus – Canine coronavirus (CCV). Spôsob prenosu: Orofekálny. Klinické príznaky: Mierny až asymptomatický priebeh – hnačka, v prípade zmiešanej infekcie s parvovirózou – krvavá hnačka, výrazná dehydratácia. Patol.-anat. nález: Enteritída, pri komplikáciách – hemoragická až nekrotická enteritída, dilatácia črevných kľučiek tekutinou, plynom, prekrvenie sliznice, riedky žltozelený až oranžový obsah, prekrvené mezenteriálne lymfatické uzliny. Diagnostika: Anamnéza, klinické príznaky, dôkaz vírusu v truse. Prevencia: Vakcinácia.
Etiológia: Psí adenovírus-1 – Canine adenovirus (CAV-1). Spôsob prenosu: Oronazálny. Klinické príznaky: Perakútny priebeh – náhly úhyn, poruchy cirkulácie, endotoxémia; Akútny priebeh – horúčka, depresia, inapetencia, zvýšený smäd, bolestivosť brucha, hnačka, zvracanie, krvácaniny na ďasnách, žltačka. Patol.-anat. nález: Podkožný edém, ikterus, krvácaniny, tekutina v brušnej dutine, zväčšená tmavá pečeň krehkej konzistencie, zhrubnutý edematózny žlčník. Diagnostika: Anamnéza, klinické príznaky, hematologické vyšetrenie, pečeňové testy, dôkaz vírusu. Prevencia: Vakcinácia.
Viac tu
Viac tu
Etiológia: Rotavirus. Spôsob prenosu: Orofekálny. Klinické príznaky: Mierna hnačka, vodnatá, s prímesou hlienu, spontánne vymiznutie, nechutenstvo, apatia. Patol.-anat. nález: Naplnenie tenkého čreva tekutým obsahom a plynom, zmiešaná infekcia, zápal sliznice, krvácaniny. Diagnostika: Dôkaz vírusu v truse. Prevencia: Asanačno-hygienické opatrenia.
Parazitárne choroby
Etiológia: Spirocerca lupi. Spôsob prenosu: Vývin nepriamy, medzihostiteľ – koprofágne chrobáky, pri prenose sa uplatňujú paratenickí hostitelia, ako sú plazy, vtáky, drobné cicavce. Klinické príznaky: Zvracanie, regurgitácia, sťažené dýchanie, chudnutie. Patol.-anat. nález: Stenózy, aneuryzmy aorty, uzly v stene pažeráka. Diagnostika: Intravitálne endoskopicky, sonografickým a RTG vyšetrením nález uzlov v pažeráku, nález vajíčok v truse. Prevencia: V endemických lokalitách zamedzenie voľného pohybu psov. Skrmovať len uvarenú hydinu!
Etiológia: Giardia intestinalis. Spôsob prenosu: Bičíkovce sa lokalizujú v tenkom čreve vo forme trofozoitov. Cysty sa vylučujú do vonkajšieho prostredia a sú zdrojom infekcie. Zoonóza! Klinické príznaky: Od asymptomatického priebehu až po zvracanie a profúzne hnačky bez prímesi krvi, apatia, chudnutie. Patol.-anat. nález: Atrofia črevných klkov. Diagnostika: Nález charakteristických cýst (8 – 12 µm) v truse. Prevencia: Dobrá hygiena chovu, udržiavať suché výbehy.
Etiológia: Isospora canis, I. ohioensis, I. burrowsi, I. neorivolta. Spôsob prenosu: Tzv. jednohostiteľské kokcídie. Psy sa nakazia vysporulovanými oocystami z prostredia. Klinické príznaky: Najmä u šteniat, apatia, nechutenstvo, horúčka, hnačky, často krvavé, dehydratácia až úhyn. Patol.-anat. nález: Enteritída. Diagnostika: Nález charakteristických oocýst izosporózneho typu v truse. Prevencia: Dobrá hygiena chovu, najmú pri odchove mláďat. Bezprostredné odstraňovanie trusu, aby nedošlo k sporulácii oocýst.
Etiológia: Cryptosporidium parvum. Spôsob prenosu: Tzv. jednohostiteľské kokcídie, vývoj prebieha v epiteliálnych bunkách tenkého čreva. Pes sa nakazí vysporulovanými oocystami veľkosti 5µm. Zoonóza! Klinické príznaky: Vodnaté hnačky s následnou dehydratáciou organizmu, anorexiou, kachexiou. Patol.-anat. nález: Enteritída. Diagnostika: Nález oocýst v rozteroch trusu ofarbených špeciálnymi farbivami. Prevencia: Dobrá hygiena chovu, plnohodnotná výživa.
Etiológia: Sarcocystis spp. Spôsob prenosu: Tzv. heteroxénne kokcídie; psy sa nakazia surovým mäsom MH, v ktorom sú svalové cysty. Klinické príznaky: Bez klinických príznakov. Patol.-anat. nález: Enteritída. Diagnostika: Nález oocýst izosporózneho typu pri vyšetrení trusu. Prevencia: Neskrmovať surové mäso.
Etiológia: Metagonimus yokogawai, Heterophyes heterophyes, Nanophyetus salmincola, Alaria alata. Spôsob prenosu: Trematódy majú 2 medzihostiteľov, prvým sú vodné slimáky, druhým ryby a obojživelníky. Zoonóza! Klinické príznaky: Nechutenstvo, hnačky, často bez klinických príznakov. Patol.-anat. nález: Katarálna až hemoragická enteritída. Diagnostika: Ovoskopia, nález vajíčok, post mortem – nález motolíc. Prevencia: Neskrmovať surové ryby a zabrániť požieraniu obojživelníkov.
Etiológia: Dipylidium caninum. Spôsob prenosu: Najčastejšia pásomnica psov. Medzihostiteľom sú blchy a švoly. Psy sa nakazia zožratím blchy, v ktorej je cysticercoid, vývinové štádium pásomnice. Klinické príznaky: Malé množstvo pásomníc sa toleruje bez klinických príznakov. Pri väčšom množstve hnačky, obstipácie, koliky, chudnutie. Pruritus ani. Patol.-anat. nález: Katarálna enteritída. Diagnostika: Nález charakteristických článkov na srsti psa. Ovoskopicky nález vajíčok v tzv. kokónoch. Prevencia: Použitie insekticídov a súčasne asanácia ležovísk psov, ako aj prostredia.
Etiológia: Taenia hydatigena, T. pisiformis, T. ovis, T. cervi, T. multiceps, T. serialis. Spôsob prenosu: Pásomnice, ich larválne štádiá cysticercus, coenurus sa vyvíjajú v cicavcoch, u ktorých spôsobujú vážne ochorenia. Psy sa nakazia surovým mäsom alebo postihnutými orgánmi medzihostiteľa. V prípade T. multiceps zoonóza, keď sa coenurus lokalizuje v CNS. Klinické príznaky: Pri malom množstve pásomníc je priebeh infekcie asymptomatický. Pri väčšom množstve hnačka, nechutenstvo, chudnutie, matná srsť. Patol.-anat. nález: Katarálna enteritída. Diagnostika: Mikroskopicky nález vajíčok, makroskopický nález článkov v truse. Prevencia: Neskrmovať surové mäso ani orgány postihnutých zvierat. Pravidelná dehelmintizácia psov.
Etiológia: Echinococcus granulosus, E. multilocularis. Spôsob prenosu: Malé, 2 až 7 mm dlhé pásomnice. MH sú domáce a voľne žijúce prežúvavce, ošípaná, kôň, človek (E. granulosus) a drobné hlodavce a človek (E. multilocularis), v ktorých sa vytvára tzv. echinocuccus, resp. alveococcus. U ľudí najčastejšia lokalizácia v pečeni, pľúcach a mozgu. Zoonóza! Klinické príznaky: Malé množstvo pásomníc bez príznakov. Väčšie množstvo spôsobuje hnačky, nechutenstvo, kolikové bolesti. Patol.-anat. nález: Katarálna enteritída. Diagnostika: Nález vajíčok je nespoľahlivý pre ich veľkú podobnosť s vajíčkami rodu Taenia. Pri náleze článkov možná diferenciácia E. granulosus a E. multilocularis na základe morfologických rozdielov. Najpresnejšia je detekcia koproantigénov a PCR metódy. Prevencia: Neskrmovať orgány postihnutých zvierat. V endemických oblastiach výskytu E. multilocularis minimalizovať voľný pohyb zvierat. Dehelmintizácia každých 6 týždňov.
Etiológia: Mesocestoides lineatus, M. litteratus. Spôsob prenosu: Vývinový cyklus vyžaduje 2 MH: pôdne roztoče, kde sa vytvára cysticercoid a stavovce (obojživelníky, plazy, vtáky, drobné cicavce), v ktorých sa vytvára tetrathyridium. Psy sa nakazia požieraním druhého MH. Klinické príznaky: Pri silnejšej intenzite nakazenia tráviace poruchy. Pri preniknutí tetratirídiído brušnej dutiny vzniká peritonitída a pleuritída. Patol.-anat. nález: Katarálna enteritída, peritonitída, pleuritída. Diagnostika: Nález článkov v truse, ovoskopicky – nález vajíčok. Prevencia: Pravidelná dehelmintizácia, deratizácia.
Etiológia: Diphyllobothrium latum. Spôsob prenosu: Vývin je viazaný na vodné prostredie a prebieha cez 2 MH, malé vodné kôrovce (procercoid) a ryby (plerocercoid). Pes sa nakazí skrmovaním surových rýb. Zoonóza! Klinické príznaky: Poruchy krvotvorby, anémia, tráviace problémy, zostávanie v raste, prejavy alergie, žihľavka, pruritus. Patol.-anat. nález: Katarálna enteritída. Diagnostika: Nález typických vajíčok koprologickými metódami. Post mortem: nález pásomníc. Prevencia: V oblastiach výskytu pásomnice neskrmovať surové ryby. Pravidelná dehelmintizácia.
Etiológia: Ancylostoma caninum, Uncinaria stenocephala. Spôsob prenosu: Priamy vývin, z vajíčka sa liahne larva, ktorá sa dvakrát zvlieka. Konzumácia infekčných lariev L3. Larvy vedia aktívne prenikať cez kožu – perkutánna infekcia. U mláďat aj intrauterínna a laktogénna infekcia. Zoonóza! Klinické príznaky: Hnačka s tmavým, dechtovitým trusom, nechutenstvo a slabosť. Migrácia pľúcami – zriedkavo kašeľ a dyspnoe. Po perkutánnej infekcii – dermatitída spojená so svrbením (najčastejšie na distálnych častiach končatín, hrudníka a brucha). Patol.-anat. nález: Enteritída, zhrubnutá sliznica je pokrytá krvavým hlienom. Akútna anémia, dehydratácia, strata krvi môže spôsobiť metabolickú acidózu. Dermatitída – erytém, ulcerácie a vypadávanie srsti. Diagnostika: Nález vajíčok vyšetrením trusu – ovoskopická metóda. Prevencia: Udržiavanie suchých výbehov, hygiena chovu, pravidelná cielená dehelmintizácia.
Etiológia: Toxocara canis. Spôsob prenosu: Priamy vývin, vajíčka s infekčnou larvou L2 – konzumácia vajíčok. Po prehltnutí vajíčok uvoľnené larvy migrujú z čreva do krvného obehu. Entero-hepato-pulmonálna migrácia, po vykašľaní a prehltnutí v tenkom čreve dosiahnu pohlavnú zrelosť. Somatické larvy u gravidných súk prenikajú cez placentu do plodov – intrauterínna infekcia. Somatické larvy sa vylučujú aj mliekom – laktogénna infekcia šteniat. Zoonóza! U človeka migrujú larvy – larválna toxokaróza „larva migrans visceralis“ a „larva migrans ocularis“. Klinické príznaky: Pri intrauterínnej a laktogénnej infekcii môžu šteňatá uhynúť niekoľko dní po narodení. Mierne infekcie prebiehajú buď bez klinických príznakov, alebo s kašľom a výtokom z nosa a očí. Dospelé toxokary v tenkom čreve – brucho je zväčšené, „sudovité“ a bolestivé. Šteňatá zaostávajú v raste, trpia nechutenstvom, sú apatické, majú hnačky. Niekedy sú nervové príznaky: kŕče a epileptiformné záchvaty. Patol.-anat. nález: Patogenita u šteniat je vysoká, migrujúce larvy spôsobujú zápal pľúc, dospelé červy zápal čreva a odoberajú veľké množstvo živín. Môžu spôsobiť obturáciu až ruptúru čreva. Toxokary produkujú neurotoxín askaridín ktorý poškodzuje CNS. Diagnostika: Nález vajíčok vyšetrením trusu – ovoskopická metóda. Prevencia: Udržiavanie suchých výbehov, hygiena chovu. Chovateľ psa je povinný zabrániť diseminácii vajíčok do prostredia pravidelnou cielenou dehelmintizáciou psov. Psie výkaly sa musia na verejných miestach hygienicky odstraňovať a treba zabrániť defekácii psov na detských ihriskách a v parkoch.
Etiológia: Toxascaris leonina. Spôsob prenosu: Priamy vývin, vajíčka s infekčnou larvou L2 – konzumácia vajíčok. Po prehltnutí vajíčok uvoľnené larvy nemigrujú, zavrtávajú sa do steny čreva, zvliekajú sa a vracajú do lumenu čreva. Klinické príznaky: Klinické príznaky nevýrazné, zhoršený výživový stav a kvalita srsti, občasné hnačky. Patol.-anat. nález: Zápal čreva dospelých psov, odoberanie živín. Diagnostika: Nález vajíčok vyšetrením trusu – ovoskopická metóda. Prevencia: Udržiavanie suchých výbehov, hygiena chovu.
Etiológia: Trichuris vulpis. Spôsob prenosu: Priamy vývin, vajíčka s infekčnou larvou L2 – konzumácia vajíčok. Klinické príznaky: Striedavé hnačky s prímesou krvi a tenezmom, u starších psov aj anémia, ikterus a strata hmotnosti. Patol.-anat. nález: Dospelé červy zavrtávajú predný koniec tela do sliznice hrubého čreva, dráždením vyvolávajú zápal a proliferatívne zmeny. Diagnostika: Nález vajíčok vyšetrením trusu – ovoskopická metóda. Prevencia: Udržiavanie suchých výbehov, hygiena chovu, pravidelná cielená dehelmintizácia.
Chirurgická intervencia
Definícia: Vydutina pažeráka. Etiológia: Vzniká ťahom jazvovitého tkaniva z okolia, ojedinele vrodená anomália. Klinické príznaky: Sťažené prijímanie potravy, problémy s hltaním a saliváciou, zvracanie. Diagnostika: RTG – kontrastné vyšetrenie. Terapia: Možná len pri malých vydutinách, keď sa rozšírená časť pažeráka exstirpuje a pažerák zošije.
Definícia: Upchatie pažeráka cudzím predmetom. Etiológia: Upchatie väčšinou ostrými predmetmi (kosti, kôstky a pod.). Klinické príznaky: Natiahnutie hlavy a krku, pokus o dávenie, sťažený príjem potravy. Diagnostika: RTG, endoskopia. Terapia: Pri obštrukcii v krčnej časti extrakcia pomocou klieští, ezofagotómia, prípadne evakuácia po gastrotómii.
Definícia: Generalizovaná dilatácia so zníženou pohyblivosťou pažeráka. Etiológia: Získaná alebo vrodená forma, ktorej príčinou je neuromuskulárna porucha narušujúca primárnu alebo sekundárnu peristaltiku pažeráka. Klinické príznaky: Distenzia pažeráka v dôsledku hromadenia potravy, regurgitácia po rozlične dlhom čase po príjme (1 – 18 hodín), kompresia pľúc, dyspnoe, apatia, kachexia. Diagnostika: RTG vyšetrenie, klinické príznaky. Terapia: Chirurgická terapia sa neodporúča, je treba sa zamerať na prevenciu (dietoterapia).
Definícia: Prítomnosť cudzích telies. Etiológia: Rozličné cudzie telesá v žalúdku (hračky, kamene, drevené časti, ovocné kôstky). Klinické príznaky: Akútna alebo chronická gastritída s nechutenstvom a zvracaním, bolestivosť pri palpácii. Diagnostika: RTG, prípadne palpačný nález, gastroskopia. Terapia: V závislosti od charakteru predmetu. Chirurgická intervencia – gastrotómia.
Definícia: Zúženie až uzavretie pylorickej časti žalúdka. Etiológia: Kongenitálna forma alebo častejšia forma získaná (myogénna, neurogénna, infekčná, toxická). Klinické príznaky: Chronické zvracanie nestrávenej potravy vo veľmi krátkom čase po jej príjme, následné chudnutie, dehydratácia, apatia. Diagnostika: Kontrastné RTG vyšetrenie (pomocou stop kontrastnej látky). Terapia: Pyloroplastika.
Definícia: Perakútne život ohrozujúce ochorenie hlavne veľkých plemien psov s prejavmi tympánie, zvracania a príznakmi šoku. Etiológia: Otočenie pylorickej časti žalúdka okolo kardie. Klinické príznaky: Perakútny vývoj tesne po nakŕmení, silne tympanické brucho, nepokoj, salivácia a zvracanie, resp. pokusy o zvracanie, apatia, anémia slizníc, hypotermia. Diagnostika: Stanovuje sa na základe anamnézy, klinických príznakov, laboratórneho vyšetrenia (acidobázická rovnováha, biochemický a hematologický profil), RTG. Terapia: Terapia šoku a dekompresia distendovaného žalúdka (sonda, následne laparotómia s repozíciou žalúdka a sleziny, gastrotómia s vyprázdnením obsahu žalúdka, gastropexia).
Definícia: Mechanická obštrukcia črevného lumenu, vyžadujúca si akútnu chirurgickú intervenciu. Etiológia: Cudzie predmety, parazity, strangulácia. Klinické príznaky: Vomitus, anorexia, apatia, dehydratácia, palpačná bolestivosť brušnej dutiny, kolikové prejavy. Diagnostika: RTG vyšetrenie, palpačné vyšetrenie, sonografia. Terapia: Enterotómia, resp. enterektómia (v prípade nekrózy, resp. perforácie).
Invaginácia čreva (intususcepcia)
Definícia: Ochorenie, pri ktorom sa jeden úsek čreva zasúva do susedného úseku. Etiológia: Vyskytuje sa hlavne v mladom veku (do 1 roka). Najčastejšie ide o ileokolickú formu. Invaginácie vznikajú v dôsledku porúch koordinácie črevnej motility (enteritídy, hnačky, poruchy kŕmenia, renálne zlyhanie, po črevných operáciách, nádory). Klinické príznaky: Inapetencia, apatia, vomitus, časté hnačky. Diagnostika: Palpačné vyšetrenie, USG, RTG. Terapia: Enterektómia, príp. enteropexia.
Definícia: Enormné rozšírenie hrubého čreva hustým červeným obsahom, spojené s hypomotilitou, zníženou schopnosťou pasážovať a evakuovať obsah. Etiológia: Idiopatická forma distenzie z neznámych príčin. Získaná (sekundárna) forma – nádor, striktúra, útvary tlačiace z okolia, perineálne hernie. Klinické príznaky: Chronické zápchy, palpačne výrazná distenzia hrubého čreva. Diagnostika: Palpačné vyšetrenie, RTG. Terapia: Odstránenie príčin pri získanej forme – diéta, manuálna evakuácia obsahu, kolonopexia.
Prolaps rite a rekta (Prolapsus ani et recti)
Definícia: Vystúpenie časti vyvráteného konečníka cez ritný otvor. Etiológia: Ochabnutie tkaniva a sfinkterov rite, silné tlačenie a zvýšenie vnútrobrušného tlaku pri kolikách, pôrodoch, dlhotrvajúce hnačky, obstipácie, novotvary. Klinické príznaky: Pri prolapse ani sa vyvráti len análna sliznica, s okrúhlou induráciou pokrytou červenou sliznicou. Pri prolapse recti sa vyvráti celá stena konečníka v rozlične dlhom valcovitom útvare s cirkulárnymi brázdami. Diagnostika: Na základe klinických príznakov, adspekcia. Terapia: Odstránenie príčin, repozícia so založením cirkulárneho stehu, resekcia vyvrátenej sliznice alebo konečníka.
Definícia: Zápal análnych žliaz. Etiológia: Nedostatočné vyprázdňovanie alebo upchatie vývodov žliaz. Klinické príznaky: „Sánkovanie“, olizovanie rite, bolestivosť, nepokoj, prípadne fistulácia. Diagnostika: Na základe klinických príznakov. Pri manuálnom vytláčaní zmenený obsah. Terapia: Výplach váčkov, v prípade recidív exstirpácia.
Etiológia = pôvod, príčina ; Zoonóza = prenosné medzi zvieratami a ľuďmi ; Acholický = neobsahujúci žlč ; Hemolýza = rozpad červených krviniek ; Septikémia = prítomnosť baktérií v krvi ; Peristaltika = pohyby čriev umožňujúce posun potravy ; Atónia = ochabnutie, strata napätia ; Defekácia = vylučovanie výkalov ; Antidota = protijedy ; Hepatomegália = zväčšenie pečene ; Biopsia = odobranie vzorky tkaniva ; Ascites = hromadenie tekutiny v dutine brušnej ; Hypoxia = nedostatok kyslíka v tkanivách ; Insuficiencia = zlyhanie činnosti orgánu ; Ikterus = zožltnutie kože (žltačka) ; Lézia = poranenie, telesné poškodenie ; Enteritída = zápal sliznice tenkého čreva ; Dilatácia = chorobné rozšírenie orgánu v tele; regurgitácia = spätný pohyb tekutého obsahu dutých orgánov ; stenóza = chorobné zúženie orgánu tela ; MH = medzihostiteľ ; pleuritída = zápal pohrudnice ; dyspnoe = krátkodychosť ; acidóza = zvýšenie kyslej reakcie krvi ; diseminácia = rozšírenie chorobných ložísk nákazy v orgáne alebo tele ; dehelmintizácia = odčervovanie; lumen = bunková dutina ; proliferatívny = šíriaci sa; salivácia = nadmerné vylučovanie slín; distenzia = roztiahnutie ; retencia = chorobné zadržiavanie ; kolonopexia = úprava hrubého čreva
Zdroj: C. Davis: Môj pes, OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, Praha, 2005
J. Danko – S. Flešárová a kol.: Anatómia psa, IKAR, Banská Bystrica, 2008
